Výstup na Kežmarák

Kežmarský štít, 29. 8. 2007 Šiel som jeden večer cez priestor internetu a padla mi do rany česká stránka s popismi niekoľkých výstupov. Samosebou stiahol som si všetky tatranské. Ako prvý sme si vzali na paškál výstup na Kežmarák. Akoby ľudí nebolo, ostali sme na to traja: Ivka Skúsenostinaberajúca, Peťo Fotomaniak a ja, Miro Píšuci.
Výstup na Gerlach

Výstup na Gerlach, 9. apríl 2007 A zase sa raz zrodila akcia z čistého neba. Týždeň vopred sme mali dohodnutú akciu do Tatier. Tá však bola odvolaná, a tak naša túžba vypadnúť vysnorila niečo iné. Kamarát Korky (dík Maťo) nám dal do povedomia svojich dvoch známych, že vraj chcú vyliezť Gerlach. Nóóó, čo myslíte?, koľko sme váhali?, správne... vôbec!
Ivanka pri Nitre ožila úsmevom

„Je to supiš! Konečne sa mám kde hrať s kamarátom,“ začula som hneď pri vstupe do areálu novootvoreného ihriska v Ivánke pri Nitre. Oslepili ma slnečné lúče, ktoré sa odrážali od farebných preliezok. Celý tento komplex vyvolával vo mne radosť a úžasný pocit tepla rodinného krbu. Z každej strany počujem džavot detí, vidím šťastné mamičky, ale i prísnych ockov, ktorí v tichosti sledujú situáciu. „Tak takto si predstavujem detské ihrisko“, pomyslela som si.
Nápad

Tak.   Bol som pozvaný (dúfam, že pán Wilhalm bude súhlasiť) písať o Slovensku. Trošku som sa tomuto pozvaniu začudoval, pretože momentálne žijem v zahraničí (konkrétne v Nottinghame, Veľká Británia) a akosi som si nevedel predstaviť čo také zaujímavé by som mohol napísať odtiaľto, aby som sa zavďačil čitateľom u nás doma. Ale keďže verím v to, že každý problém má svoje riešenie, rozhodol som sa nájsť si svoju cestu. (Myslím, že úvod nebude úplne o Slovensku, za čo sa ospravedlňujem, ale dúfam, že na konci bude aj vlk sýty, aj ovca celá.)
Ružové Vysoké Tatry

Mnohí Slováci ešte dnes smútia za lesom vo vysokých Tatrách. Silný vietor ho v novembri 2004 polámal a v lete 2005 sa tadiaľ prehnal rozsiahly požiar. Tatry však dnes vyzerajú úplne inak ako po víchrici. Sú aj tak krásne! Dnes sú ružové.
Batizovce - kvapôčka rosy pod Vysokými Tatrami

Na Slovensku je čím ďalej, tým menej dedín, v ktorých sa môžeme stretnúť so živými tradíciami. Batizovce, moja rodná dedina, sa ich však stále snažia udržať. Ešte stále sa nájdu ľudia, ktorí robia všetko preto, aby nielen obyvatelia Batizoviec, ale aj návštevníci tejto dediny mohli spoznať zábavu, akú zažívali naši predkovia.
paintball rules all the way

Nedávno som sa v jednom nemenovanom babskom magazíne dočítala ďaľšiu životne dôležitú infošku- 4 rande, na ktoré nikdy nechoďte. vážne nikdy. 1-paintball.bolí to a budete samá podliatina. 2-lov na jeleňa.krčiť sa v zime na posiedke nieje vôbec také romantické, ako to vyzerá. 3-filmový maratón.uvidíte všetky diely hviezdnych vojen a nakoniec vás drahý bude chcieť prezliecť za princeznu amidalu. 4-večer pošítačových hier. a vôbec. o polnoci zaspíte na gauči a ak sa ráno zobudíte, nájdete ho za PS2 alebo PCčkom. toto síce nebolo rande, iba ak skupinové. ale bol to skvelý paintball.
inlinové piatky

Cestou MHD som si všimla oznam o každopiatkovom korčuľovaní z petržky mestom. Vždy som sa chcela pridať na túto masovku, tak som neváhala, obvolala spolužiakov a kamošov a vec bola istá:)
MHD

Tento rok som strávila nezvykle veľa času učením. Maturita. Prijímačky. Asi pred mesiacom sa mi začal opäť normálny život. A tak sa premiestňujem sem a tam, a spoznávam krásy Bratislavy spoza okien MHD. Doteraz som mala všetko na dosah pešej chôdze. Ale odteraz si musím zvykať. Kvôli výške si tie predošlé roky bohato vynahradím. Ašpirujem síce na vodičské oprávnenie, ale to samotné mi ešte prístup k autu nazručí. A tak budem šetriť životné prostredie a zdieľať dopravné prostriedky so svojimi susedmi v našom prekrásnom hlavnom meste. Ak si chcete uhnať svoj prvý infarkt ešte pred 50kou, stratiť zbytočne kopec drahocenného času, vystaviť sa riziku okradnutia, a ešte sa aj kadečo dozvedieť, MHD je ...
Ródeo Lubina ´06

Hrdlo ma škriabe, dnes si dám v krčme prinajlepšom mätový čaj. Viete, aké je to poníženie objednať si v krčme čaj z mäty piepornej, kým všetci naokolo pijú vychladeného tmavého Janáčka? Odkedy som odišiel zo stajne, stúpla mi nadváha a klesla kondička. Dal som si polovicu Paralenu. Nepomáha. Ale kašľať na to, konečne mám znova niekoho, o kom spieva Zuzka Smatanová. „Hlavu plnú slov mám vždy, v nohách kroky, ktoré nikto nestráži.“ A čo nás je po ostatných.